Čakanie
Ako socha
čakám na peróne.
Zadumaný trocha,
či sa vo mne
čosi pohne.
Inak budem
za slabocha.
Už? Pripravení
na štarte.
Dumám
v zaprášenom kabáte.
Či sa ráno
s mojím plánom
niečo zmení.
Už? Kedy,
ak nie teraz.
Počkám asi.
Číham na ohlasy
z pochmúrnej šedi.
A v nejasnom znení
dotlačia ma
do dilemy.
Ako prv,
tak aj včera,
čakám zvoľna
na anjela.
Už ma pozná.
Keď si krídla
povystiera,
ťukne do mňa.
Už! Čas
na odvahu.
Za ťuk z neba
kamarátsky zozadu.
Aby som sa toľko,
ako bojko
nebál,
ideálne odteraz.
Ožívam,
roztopený z ľadu.
Na parádu
svet si vidím v dlani.
Lež gurážou ma nadopoval
anjel strážny
- s krídlami či bez –
vymodlený, čakaný.
