Nejedna báseň

v hlavách

z hrúz a starostí.

No i to sa stáva,

že múza brnkla

na cnosti.

Nosíme ju tajne,

Schovanú

ako peniaze.

Komu že ju dáme?

Kto ju svetu ukáže?

Cenná je,

hoc nepadla z neba,

vietor neprivial.

A predsa ju máme.

Do hláv prišla

nemá

– zo všadiaľ.

Pri pohľade na lúče.

Pri pohľade na hory.

Vynorí sa z morí slov.

Sú žiadúce,

inak múza vyhorí.

Vyrozpráva opisy

o slnci

i letách.

Dali sme jej štýl

k vykresleniu sveta.

Dokope nás k dumaniu,

ponabáda.

Za stara i za mlada

– i úsmevy nastanú,

aby bola nálada.

Hojdáme ju vo vate.

Keď múzam

klope na bránu,

vtedy ju zbadáte

– nejednu báseň písanú.