Dialóg o snoch

Prečo slnko zapadá,

no zobúdza ráno

- už za šera je vyspaté?

Vyčkáva,

kedy vytratí sa spánok,

sny sú odviate.

Zvykli si iní ľudia, tiež aj my.

Sny sa ťažko plnia,

bývame z nich sklamaní.

Zabudne sa na krásne,

čo tešilo pár hodín,

Keď posledný lampáš zhasne,

vstáva mesto a ja s ním.

Ale sny sa plnia.
Občas.

Nikdy si o tom nevedel?

Vtedy šťastní bývajú ľudia,

lietajú radosťou,

bez krídel.

Ešte som to nezažil.

Azda v snoch sa dá nájsť cieľ žitia.

A snáď je to len príbeh víl.

Ver či never.

V tanci ťa uštvú ako zver,

nakoniec ťa chytia.

Za snom sa ísť dá.

Kráčať za ním ticho.

Pomaly.

Možno padne nálada.

Ale napokon sme ciele zdolali.

Boli také chvíle,

klamal by som.

No nešiel som za svojím snom.

Prejsť som musel míle.

Nechal som ho

nočným motýľom.

Prepustil si sen cez dlane?

Býva znamenie.

Nie, že sa ráno zabudne.

Nech si naň každý spomenie.

Aby nepretiekol cez prsty,

ako voda

– naspäť do studne.