Jablko

nebolo dlžné povesti.

Nebolo toho málo,

odkedy rado padá.

Do cesty.

Hojdalo sa

na jabloni,

čo pýšila sa nová.

Kloní sa z konára

– posledná večera Adamova.

Potom Raj vypálili anjeli.

Nebolo dovolené.

živý

nezostal kúsok zeme.

Jeden plod sa zakotúľal,

tajne k bydliskám.

Ukryl sa

ako tulák,

– z rubínového ohniska.

Zarodilo plody,

a líška sa znovu rado.

Ľudstvo načiera si

do úrody,

by nezhynulo hladom.

V každom kúsku kúsok slnka,

sladká chuť neba.

Núka sa plod

– od halúzok,

na bankete z božích jedál.

V korunách sa kolíše,

Je dovolené.

Zapíše sa zlatým písmom:

že kŕmi ľudí Zeme.

Oči láka farbami,

najkrajšie je v lesku

červenom.

Ten z Raja zostal,

zdá sa mi

– ako odtieň z vresku plameňov.