Ako prišlo leto

a hrialo nás?

Páľav bolo málo,

ale žiariť prišlo včas.

Došlo si odinakiaľ,

keď snežienka sa máli.

Bujné vŕby v diali

rieku hladia

a mrazov sa báli.

Ľúbila sa jar,

chceli sme jej veľa.

Plán sveta ešte v cieli nebol.

Stvoriteľ slnko pobozkal,

dotkol sa svojho diela.

Vytrhol stred z kalendára,

horúci vánok

doň fúkol.

Človečenstvu pootváral

brány času božou rukou.

Preto prišlo leto.

Nastali doby nové

– ako z inej ríše.

Nebo sfarbilo sa modre.

Zem zatriasla sa po obnove.

A ako v Biblii sa píše:

Bolo to veľmi dobré!