Modlitba za leto

Píšem prstom do vody,

slnko trblieta sa pri tom.

Dni žijú zo slobody

a plány leta nezostali mýtom.

Búrky prehlušili lúče,

pršia dažde dosýta.

Bili hromy na chatrče,

na blesky nikto nepýtal.

Hlavy i vzduch sa vyčistili.

Šedé zmizlo zo sveta.

Zlé zvesti udupali víly,

pri svite

– keď utekali z predpeklia.

Čosi sa chystá,

časy nové.

V nich dozaista –

tak ako vlani ktosi –

odpoveď kreslil na oblohe.

Skončili sa zvesti o zime,

Pratala sa bokom.

A slnko veľkolepo,

no ticho zároveň,

osvietilo vyzimenú zem.

Silu dalo stromom,

vysiatych v záhradách,

nalomeným ťarchou plodov.

Pohľad z neba

je jeho výsada.

Pošteklilo kvety na lúke,

vyvoňalo sená.

Cvrčky fidlikali v muzike.

Na koncerte,

ktorý páru nemá.

Tancovali motýle,

vlnili sa v dunách.

Radosť vládne na míle.

Až do chvíle

– keď slnko ide spať.

Vtedy stíchla struna.

Píšem na hladinu mora,

mesiac odráža sa pri tom.

V noci,

keď spí stvora,

modlitbu za leto

- v úmysle skrytom.