Novembrový karneval

02.11.2024

Hadia sa spomienky

v hlavách.

Sivočierne odtienky

chiméra si nenápadne

odnášala. Len tak.

Aby mala.


Ožívali novembrové

nostalgie.

Ako nové

tancujúc na hrobe

chvíle clivej.


Vietor sviece zhasil.

Cez ovenčené hroby

sa prehnať snažil.

By poobnažil časy

dušičkovej doby.


Prefičal pomedzi pomníky.

Schladil tváre skalným,

čo radi niesli

kvety, no nežialili

za nikým.

Nádej mali,

peklo blčať nezačalo.

Útechou sa nádejali

úsmievaví.

A nebolo to málo.

Ani stromy,

nad hrobmi,

neupadli do kómy.

Farebnými tónmi

zafarbili koruny.

Kto by sa na to

nahneval?

Zlato-pestrá jeseň

na najsmutnejšom mieste

odpálila karneval.