Novembrový karneval
02.11.2024
Hadia sa spomienky
v hlavách.
Sivočierne odtienky
chiméra si nenápadne
odnášala. Len tak.
Aby mala.
Ožívali novembrové
nostalgie.
Ako nové
tancujúc na hrobe
chvíle clivej.
Vietor sviece zhasil.
Cez ovenčené hroby
sa prehnať snažil.
By poobnažil časy
dušičkovej doby.
Prefičal pomedzi pomníky.
Schladil tváre skalným,
čo radi niesli
kvety, no nežialili
za nikým.
Nádej mali,
peklo blčať nezačalo.
Útechou sa nádejali
– úsmievaví.
A nebolo to málo.
Ani stromy,
nad hrobmi,
neupadli do kómy.
Farebnými tónmi
zafarbili koruny.
Kto by sa na to
nahneval?
Zlato-pestrá jeseň
na najsmutnejšom mieste
odpálila karneval.
