Pondelky

Koniec pokoja

a znovu odznova.

Hrubá čiara neplatí.

Banovať za ňou?

To sa zachová.

Čo dobré bolo,

sa nestratí.

Vztýčiť padnuté domino?

Ved ľahne k zemi.

Čo tak skúsiť to

na inom,

nech ľahšie je mi.

Dom z kariet postaviť treba.

Nevadí,

že nevydržal.

Aj most z ocele sa unaví,

zocelia ho zo skál.

Snahy večer zavŕšia sa.

Činmi.

No ráno rozmetá ich vietor.

A nebude za to vinný,

rozsudky si nevyriekol.

Bez trestu.

Len prevráti sa list.

A napíše sa riadok balady.

Prečo čas nepreľstiť

a neobísť?

Veď likvidoval nálady.

Nevyrovnal zemské dlhy,

nezlepil trhliny.

Nespraví to nikto druhý,

nepovie sorry

– za iných.

Čas

stihne resty amnestovať.

Po polnoci nasleduje prvá.

Kruh ciferníka

uzavrie sa dookola.

Nič nezruší ho.

Neroztrhá.

Snáď bitka táto

myseľ zocelí.

Tak výdych neveľký.

Spoliehať sa na povery?

Len zobudiť sa po nedeli

a vstať hore.

Ako v pondelky.