Slnečnica

V záhrade sa maják hadí,

prebral v dave

vládu.

Kvetinky ho majú radi,

strážia

ako oko v hlave.

Rastie rýchlo dovysoka,

báda,

číha hore.

Či mu slnko neuteká

ako rieka dostratena

- túži ho mať v obzore.

Zaľúbená slnečnica,

slabôstku má rúču.

Za horúca

spieva

vznešenému kotúču.

Túžba ju zviera,

a nič nezaskočí.

Chce sa slnku zapozerať

z očí

- rovno do očí.

Hlava jej to neberie,

červík sa vlní v nej:

Prečo zlaté kaderie

slnce neoslní?

Nepovie jej áno

– slnko nemá čas.

Kedy sa ich zraky stretnú?

Kvetný maják

zajtra ráno

vyskúša to zas.