Tety

Ľúbime si rodičov,

no v rodinnej spleti

urobia šou tety.

Netere

i synovcov

dajú rady do parády.

Na onakvejšie svety,

tety pozývajú.

Na výlety, na návštevy.

Taju nezdržia sa,

na stôl prestretý

koláč rozkrájajú.

Že nestačí a sa máli?

Toto tety nenapáli.

Teta povie,

nech sa páči:

Zvoľme únik ako králi

do mesta na veterník.

Vymetáme ulice,

nič nám nie je márne.

Zjeme ešte špice

a z cukrárne zdarne

skrášlia chvíle fádne.

S nimi je dobre.

Pri pohári zmrzliny

pošuškáme tajné činy,

ako s nimi naložiť?

Teta povie ako žiť,

nenahnevať v dome.

Vyblázniť nám dovolí,

keď fotrovci sú na nervy.

Sme s ňou v šedej zóne.

Milé tety,

básňou

cti

staviame vám piety

– v nadživotnej veľkosti.