Ušité rána
19.01.2025
Nitku po niti
rána
šijú z lúčov len.
Deň,
ešte nedotknutý,
vyzradia svetu kohúty.
Šijú za svitu
človečiu realitu.
Z nej slnko
sily pozbiera.
V tme žmúri
ako svetielkom
na konci tunela.
Hučí vlak,
či prízrak planý?
Nech pristaví
zdarom obťažkaný.
Prázdny nesmie.
Vyčkávame,
ako blázni temno
Azda vezie
iba terno.
Úsvit
za úsvitom
tkajú dni nové
zlatou niťou sýto.
Tmavé úplety,
z osudov sivých,
túžia byť pastelové.
Horúcou ihlou
rovno i krivo.
Ľudské storky
s citom prepletané.
Rána v kolotoči
pri svite
šité
otvárajú nám oči.
