Ušité rána

19.01.2025

Nitku po niti

rána

šijú z lúčov len.

Deň,

ešte nedotknutý,

vyzradia svetu kohúty.


Šijú za svitu

človečiu realitu.

Z nej slnko

sily pozbiera.

V tme žmúri

ako svetielkom

na konci tunela.


Hučí vlak,

či prízrak planý?

Nech pristaví

zdarom obťažkaný.

Prázdny nesmie.

Vyčkávame,

ako blázni temno

Azda vezie

iba terno.


Úsvit

za úsvitom

tkajú dni nové

zlatou niťou sýto.

Tmavé úplety,

z osudov sivých,

túžia byť pastelové.


Horúcou ihlou

rovno i krivo.

Ľudské storky

s citom prepletané.

Rána v kolotoči

pri svite

šité

otvárajú nám oči.