Záhradný koncert

Kvietky pestré,

kolíšu sa

v zástupoch.

Na najkrajšom mieste

nenecháme ich

nasucho.

Nádhery

záhrada.

Chcú sa ukázať.

Keď slnko zapadá,

klonia sa

medzi dav.

Kvetiny v poli

majú čosi záhadné.

S trochou taju,

čo hlávky kloní,

skromne sa

usmievajú.

Neveľa rosy,

slzu dostali.

Vetru spievajú,

keď kolíše ich,

pomalý hymnus

nastokrát.

Ponúknu,

čo majú.

Nektár pre včely.

Ruky sa boja.

Hoci by jemná bola,

aj vtedy ich

zabolí.

Nezávidia,

dostanú.

Podobnia sa raju.

Sú samé sebou

bez klamu.

Len kvitnú

a čakajú.

Nebránia sa suchu

nablízku.

Keď vykúka jar

v rúchu strohom,

zdobia lúkam

kolísku.

Nemé sú,

no dostanú,

čo pýtali.

Zaplnia kus zeme.

Vieme,

že vyčaria úsmev

na tvári.