Veľký test tresiek: Ktoré sú skutočné tresky a ktoré skôr „sleďovky“?

29.04.2020

TLAČOVÁ SPRÁVA: Tresku v majonéze pozná každý Slovák. Nikde inde vo svete ju nekúpite a už niekoľko generácií je doslova našou národnou špecialitou.

Asociácia spotrebiteľov v SR sa pozrela na kvalitu tejto rybacej pochúťky a blogu poskytla výsledky.

Otestovali 10 rôznych druhov tresiek v majonéze zo všetkých slovenských obchodných reťazcov. Tvorí tresku naozaj treska? A čo prítomnosť nebezpečných baktérií?

„Z každej tresky, ktorú sme dali testovať, sme zakúpili 3 kusy a odniesli ich do Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave. Na celkovú výslednú známku mali rovnaký vplyv dve skúšky: mikrobiologická (50%) a obsah tresky podľa deklarácie na obale(50%)," píšu spotrebitelia a pokračujú:

Prvé zmienky o výrobe tresky v majonéze pochádzajú z roku 1954, pričom sa začala vyrábať vo všetkých závodoch národného podniku Ryba, teda v Žiline, v Bratislave a v Košiciach. Podľa najstaršej štátnej normy z apríla 1958 vieme, že sa musela vyrábať výlučne zmrazených tresiek.

Svalovina týchto rýb patrí medzi tie najkvalitnejšie. Ich podiel v majonéze so zeleninou bol vtedy 50 percent. Ryba sa tepelne spracováva, následne sa mäso "rozkutruje" a premieša s jemne nasekanou zeleninou a majonézou.

Po revolúcii prestali byť štátne normy na potraviny záväzné, a to sa často prejavovalo v znižovaní kvality. Nevyhla sa tomu ani treska v majonéze, pri ktorej došlo k poklesu obsahu rybieho mäsa. Tento negatívny jav sa posledné roky zmenil a niektorí výrobcovia sa vracajú k pôvodnej receptúre, a teda aj vyššiemu obsahu mäsa. Ako teda v teste obstáli súčasné rybacie pochúťky?

Mikrobiologickú skúšku zvládli všetky tresky

Aby bola treska kvalitná, nesmie byť zdravotne nebezpečná. Preto sme nechali v laboratóriu akreditovanou metódou otestovať, či neobsahuje Salmonelu, Listériu, koagulázopozitívne stafilokoky a pozreli sme sa aj na množstvo kvasiniek.

Salmonelóza je infekčné ochorenia vyvolané baktériami Salmonella. Tie sa občas vyskytnú v slepačích vajciach, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou majonézy. Tá tvorí 30 až 40 percent tresky. Najčastejšie symptómy sú hnačka, žalúdočné kŕče, horúčka, nechutenstvo, bolesti hlavy, nevoľnosť, vracanie. Dobrou správou je, že ani v jednej treske sa táto baktéria nevyskytla.

Ďalšou baktériou, ktorú v nami zakúpených produktoch odborníci hľadali, bola Listeriamonocytogenes. V prírode je značne rozšírená a spôsobuje ochorenie, ktoré nazývame listerióza. Prejavuje sa ako horúčkovité ochorenie, so zväčšenou slezinou a vyrážkami. Našťastie, všetky testované tresky prešli aj touto skúškou na výbornú a po Lysterii nebola ani stopa.

Rizikové potraviny

Majonézové šaláty patria medzi rizikové potraviny aj z hľadiska prítomnosti koagulazopozitívnych stafylokokov, preto sme ich otestovali aj na túto baktériu. Ochorenie spôsobené požitím kontaminovanej potraviny sa prejavuje nevoľnosťou, vracaním, brušnými kŕčmi či hnačkou.

Opäť sa však potvrdilo, že všetky testované tresky sú zdravotne bezpečné a po stafylokokoch ani stopa. Poslednou mikrobiologickou skúškou bola prítomnosť kvasiniek, ktorých obsah v treskách je prirodzený kvôli obsahu octu a kyslých uhoriek. Aj v tejto skúške všetky tresky obstáli na so cťou.

Treska alebo "sleďovka" ?

Kvalitná treska by mala obsahovať čo najviac mäsa z tresky. Kým v zdravotnej bezpečnosti skončili všetky tresky rovnako dobre, v obsahu a aj druhu mäsa sme našli značné rozdiely. Ako vyplýva z pôvodnej československej normy z roku 1958 a aj názvu výrobku, treska v majonéze sa môže vyrábať len z treskovitých rýb. Tresku teda nemožno nahrádzať lacnejšími druhmi rýb, napríklad sleďmi, či odpadom, ktorý vzniká pri spracovaní rýb.

Obsah mäsa a druh použitej ryby sme chceli nechať otestovať v laboratóriách. Na naše sklamanie sme zistili, že neexistuje na Slovensku akreditovaná metóda ani na zistenie množstva rybieho mäsa v šaláte, ani na následné odlíšenie použitého druhu rýb. Spotrebitelia a aj my sa tak, chtiac či nechtiac, musíme spoľahnúť na pravdivosť údajov uvedených samotnými výrobcami na obale.

Rozdiely na obaloch

Podľa deklarácie na obale sme medzi jednotlivými testovanými treskami zistili značné rozdiely. Hodnotili sme podľa kritéria, čím viac tresky, tým viac bodov a lepšia známka. Najviac mäsa z tresky, až 46 %, mali Treska Exklusiv a Treska Treskoslovenská od Ryby Košice. Tesne za nimi bola Coop Treska v majonéze s obsahom 45%. O niečo menej, 41% mäsa, mali tresky Clever z Billy a K-Clasic z Kauflandu. Len o jedno percento menej mäsa z tresky má Tesco treska.

Ďalšou v poradí je Treska Exklusiv od výrobcu Preto Ryba Žilina. Jej celkový obsah mäsa je síce 45%, ale len 40% je treska a zvyšných 5% si vypomohli lacnejším mäsom zo sleďovitých rýb. Preto sme jej mohli započítať len 40% mäsa z tresky. Po 35% mäsa z treskovitých rýb majú tresky Nautica z Lidla a z Ryba Košice.

Na poslednom mieste skončila Treska Preto z Ryba Žilina, ktorá obsahuje len 15% mäsa z tresky a až 20% mäsa zo sleďovitých rýb. Podľa nariadenia o označovaní potravín má názov výrobku zodpovedať surovine s najvyšším podielom v potravine. Z pohľadu tohto nariadenia to už nie je treska ale "sleďovka".

Aké sú celkové výsledky testu?

Víťazom testu sa stali dve tresky: Treska treskoslovenská aTreska Exklusiv od Ryby Košice. Za nimi tiež so známkou veľmi dobre skončili tresky v majonéze značiek COOP, CLEVER, K-Classic, Tesco a Treska Exklusiv Preto Ryba Žilina.

O stupeň horšie so známkou dobre skončili: Nautica z Lidlu a Treska v majonéze od Ryby Košice. Na konci so známkou priemerne skončila Treska Preto Ryba Žilina.