Za letným večerom

Na nebo sa derie mesiac,

slnko si neverí,

Ide spať,

za horou sediac

– také sú letné večery.

Zmizlo kdesi,

za lesy,

letný vánok ho hľadá.

Je to márne,

povedzme si,

žiarivé lúče nezbadá.

Ticho je,

tma vo vreci.

Mesiac večeru život dýchol.

Slnko spí síce,

no nie všetci.

Bdiacich sú za tisíce.

Ľúbení randia spolu,

ruka v ruke,

hlavy túlia.

Pijú v parku kolu,

šepkajú si do nálady.

V záhradách.

Na námestí

Na chodníku.

Pod lampami.

Letná láska vošla tam,

kde dvaja chcú byť sami.

Nad hlavami hviezdy,

tie lampáše leta.

Pomaly sa bude brieždiť,

tma s ránom sa stretať.

Keď sa začne iskriť

oddajú sa tancu.

Zbystril mesiac prajný,

že láskam dal šancu.

Prebral ich po krásne,

spojil hľadačov

miloty.

Keď lampa hasne,

sme pod ňou len ja a ty.