Je koniec (fejtón)

Je koniec. Skladáme vianočný stromček. Toto bol už od malička vskutku trpký pocit. A čudujsasvete, každý rok sa rozjatrí.

Doma sa jedlička vyhodila z okna do záhrady. Povysávalo sa napadané ihličie. Aby život zišiel do starých koľají. Po stromčeku už ani stopy.

Kto mal na konci roka stromček, mal Vianoce! Roky bežia, no Vianoce sú rovnaké.

Keď vás napadne vianočný stromček, myslíte na zlé? Na sprostosti alebo na hlupákov? Prosím vás. Už od mala pod ním každý normálny hľadal príjemnosti. Darčeky. Salónky z koncoročných odmien. Čečina z neho rozvoňala celú izbu.

Skrátka, stromček ozdobil najkrajšie dni roka. Bol ovešaný svetielkami. Svetlo je energia a na ňom svetielkovali desiatky svetielok. Oči z televízora plného rozprávok tu a tam zaostrili na jedličku. Aby sa pokochali. Nabili.

Vraj aj ľudia si boli na tieto sviatky svornejší. Tak, ako tie staré drobné žiarovky. Rozmotané sa najskôr skontrolovali. Svietili. Povešali sa na konáre a všetko bolo inak. Platil mušketiersky režim: jedna za všetkých, všetky za jednu. Keď nesvietila jedna žiarovka, celá reťaz bola nanič. Potom bolo treba nájsť vinníka, aby skončil v koši a nahradila ho žiarovka iná. Lepšia.

Ale „každé čudo, tri dni trvá". Fňuk. Aj stromček musí skončiť kdesi, kde ho neuvidíme celý rok. Nedá sa inak, pokiaľ nechceme byť za čudákov. A so stromčekom byť v izbe v marci či máji. Vianoce sú o úcte či rešpekte. Ale dni idú ďalej, potom aj tie nevianočné.

A rešpekt treba aj ku kalendáru, ktorý sme si nedávno zavesili na stenu.