Do futbalu vrazili milióny dolárov, nové štadióny ešte viac modernizujú a chcú hostiť veľký turnaj - napríklad majstrovstvá sveta. Reč je o Saudskej Arábii.

Už štvrtú sezónu pôsobí v ďalekom saudskoarabskom FC Ettifaq slovenský futbalista Filip Kiss. Neskrýva spokojnosť v klube, no tiež priznáva, že sa týmto angažmánom vzdialil z dohľadu reprezentačných trénerov. Zmení to?

Filip patrí do širšieho kádra slovenskej reprezentácie. V rozhovore si stojí za tým, že futbal u Saudov napreduje. Začala tam ho hrávať aj jeho manželka a saudskoarabský futbal nezlynčovala ani pandémia koronavírusu.

V Saudskej Arábii pôsobíš 4. sezónu. Keď si v roku 2019 predlžoval zmluvu, spomínal si, že je to preto, lebo si tu spokojný. Platí to stále?

Jasné, že som. Inak by som tu nebol. Takisto aj rodina. Zvykli sme si už sa tu cítime ako doma. Čo sa týka futbalu, mužstvo sa nachádza v strede tabuľky. Kalendár zápasov je nahustený vďaka korona-sezóne. Zvyčajne hrávame každých 4-5 dní nový duel. Šancu dosiahnuť úspechy teraz majú aj kluby, ktoré neboli spočiatku favoriti.V tabuľke sú malé bodové rozdiely.

Ovplyvnila výrazne pandémia aj futbal v Saudskej Arábii?

Do konca minulého roka sme boli testovaní pravidelne. Ale keďže je situácia už pod kontrolou, opatrenia sú tu praktiky nulové. Ľudia nosia rúška, ale len vo vnútorných priestoroch. Začalo sa tiež s očkovaním, pričom vakcináciu podstúpilo množstvo ľudí.

Vláda neotvorila hranice od začiatku pandémie - od marca 2020. Z Arábie sa tak dalo vycestovať len s mimoriadnym povolením. Lety budú zasa otvárať až od 1. apríla. Aj vďaka tomu sme mali situáciu úspešne pod kontrolou. Po 1. vlne to  bolo v krajine bezpečné.

Hral si v Nórsku, Škótsku i Walese, no tvoje najdlhšie futbalové pôsobisko je práve FC Ettifaq. Nepociťuješ istú monotónnosť v tejto exotickej destinácii?

Nie. V tíme je tréner, s ktorým sa mi dobre pracuje. Vedie ho už druhú sezónu, čo je na tunajšie pomery unikát a mužstvo z toho ťaží. Cítime väčšiu stabilitu a napredujeme. Môžeme skončiť v TOP 3 alebo 4-ke, čo je pozícia na ázijskú Ligu majstrov.

Hoci nehrám na svojej pozícii pre zranenia mnohých spoluhráčov, tím predvádza dobrý futbal. Vytvárame si veľa šancí, no musíme byť konzistentnejší vo výkonoch. Potom verím, že sa dostaneme priečky, kde sa sami chceme vidieť.

V tejto sezóne si zatiaľ nastrieľal 6 gólov? Aké sú ambície klubu?

Chceme Ligu majstrov. Naposledy ju vyhral práve popredný klub Al-Hilal zo Saudskej Arábie. S ním je ťažké súperiť, no potom sú ligové pozície otvorené. Treba sa vyhnúť zraneniam, inak to v nahustenom programe nepríjemne pocítime.

Zároveň je to aj moja výzva v klube - dosiahnuť niečo viac. Z pohára sme už vypadli, ale Liga majstrov by bola skvelá. V budúcom roku je zároveň posledný rok podpísanej zmluvy a človek nevie, čo bude ďalej. Potešilo by ma, pokiaľ by som sa s tímom dostal do tejto medzinárodnej súťaže.

Čítaj Fajnoviny.sk aj na Facebooku ->

V čom je počas 4 rokov vidieť najväčšie napredovania v tamojšom futbale?

Úroveň súťaže išla hore, čomu prispel zvýšený limit cudzincov v tíme. Zvýšili ho na 7 legionárov v zostave a je to cítiť. Štát napumpoval do futbalu veľké peniaze. Už teraz sú tu pekné štadióny, no chcú ich ďalej modernizovať. Majú víziu - v blízkej budúcnosti usporiadať veľký turnaj. Napríklad Ázijský pohár alebo dokonca svetový šampionát. Kataru, ich veľkému rivalovi, sa to podarilo. Aj Saudská Arábia by chcela zažiť niečo podobné.

No a napreduje tu aj ženský futbal. Tento ročník mali premiérovú sezónu a bola pri tom aj moja manželka. To je v Arábii veľký pokrok. Ženy mali menšie práva. Ešte pred pár rokmi nemohli šoférovať ani auto, dnes organizujú ženskú ligu a je prezentovaná v médiách. Aj tu sú veľké plány a chcú sa zviditeľniť. Chcú sa otvoriť viac svetu a otvorili brány zahraničným turistom.

Takže popri tebe už hráva futbal aj tvoja manželka?

Bolo z toho veľké haló. Keďže v meste, kde žijeme, je ženský futbalový tím. Áno, začala v ňom hrávať. Súťaž rozdelili na východnú, strednú a západnú divíziu. Úspešné celky z nich sa streli vo finále. Tam sa už ale manželkinmu tímu nepodarilo dostať. V novom ročníku otvoria súťaž oficiálne cez zväz, aby vznikla viac-menej polo-profesionálna liga. Celkovo chcú ženský šport zviditeľniť a vážne sa ním v krajine zaoberajú.

Je niečo, na čo si stále nemôžeš zvyknúť?

To šoférovanie. Stále je šialené. Pri cestách sú kamery, aby boli vodiči viac disciplinovaní. Čo sa týka futbalu, pribudlo viac cudzincov a tak je tu viac cítiť profesionalizmus. Domáci hráči si zvykajú, že bez disciplíny a tvrdej práce to nepôjde. Nebudú hrávať. Môže za to ten zvýšený limit cudzincov v zostave a musia zabojovať o miesto. Pokrok je naozaj cítiť. No a sem-tam tu chodia aj hráči i tréneri svetových kvalít.

Spomínal si, že keď preberal slovenskú reprezentáciu Pavel Hapal, hovoril s tebou s tým, že ťa bude sledovať pre jej potreby. Komunikovali ste spolu?

Tréner Hapal mi volal, keď prebral reprezentáciu, ale potom sme už v kontakte neboli. Viem, že nie je ľahké nominovať hráča z ázijských líg. Ale boli tam predtým takí a aj momentálne tam sú. Hoci som patril len k širšiemu kádru.

No, ale uvedomujem si tiež, že tréner by bol určite pod tlakom, keby s takýmito hráčmi nemal výsledky. Ja som nazbieral skúsenosti počas celej kariéry a môžem povedať, že sa po fyzickej stránke cítim najlepšie.

Ozval sa ti aj nový tréner Štefan Tarkovič?

S ním som nebol v kontakte. V minulosti sme za čias trénera Jána Kozáka spolupracovali, keď bol jeho asistentom a spolupráca s ním bola super. Ale tréner Tarkovič má svoj káder z kvalifikácie a nemyslím si, že ho bude meniť. Bude sa snažiť pripraviť na Euro chalanov z posledných zrazov. Držím mu v tom palce. Ale nikdy neviete, čo bude. Nádej zomiera posledná.

Arabský futbal je trochu mimo dohľadu pre potreby repre. To sa vždy vyčíta futbalistom, ktorí do týchto končín „zablúdia". Veríš že sa ešte niekedy na zraz dostaneš?

Je to viac-menej nevýhoda. Ale zároveň je tu veľa reprezentantov svojich krajín. V tejto súvislosti si myslím, že Slovensko je krajina, ktorá nie je otvorená hráčom mimo Európy. A nie sú na nich dobré odozvy. Na Slovensku nemajú informácie o tom, aký futbal sa tam hráva.

Na druhej strane, nie je vôbec jednoduché pôsobiť v tejto krajine, kde sú už vysoké požiadavky. A ja si to vážim, že tu môžem pôsobiť. Nastupujem aj proti hráčom, ktorí sú výborní.

Beriem to ako fakt. Verím, že sa do repre ešte môžem vrátiť. Stále mám čas, oslávil som tridsiatku. Je to jeden z mojich cieľov - vrátiť sa potom do Európy a ukázať, na čo mám a čo je vo mne.

Návrat do Európy môže prísť po skončení zmluvy?

To je dnes ďaleká budúcnosť. Veľmi rád by som sa vrátil bližšie domov. Čaká ešte jeden rok zmluvy po tejto sezóne a uvidí sa, aká bude situácia tu. Odchodu do Európy by sa najviac potešila moja širšia rodina.Stále sa sťažujú, že ma musia pozerať len cez internet. Bolo by lepšie aj kvôli deťom, keď začnú chodiť do školy. No a závisí to aj od futbalovej formy.

Potom by to bolo rovno Slovensko alebo  zahraničie?

Všetko by záležalo od ponúk. Môže byť aj bližšie zahraničie. A keď už na Slovensko, tak najradšej do Dunajskej Stredy. Tam som vyrastal, no nikdy som za áčko nenastúpil.

Filip Kiss (30)

• je rodák z Dunajskej Stredy, stredopoliar a člen širšieho kádra slovenskej reprezentácie
• v minulosti pôsobil vo waleskom Cardiffe City, škótskom tíme Ross County a nórskom FK Haugesund
• na Slovensku hrával za Petržalku a Slovan Bratislava

Futbalové rozhovory: