Ľuboš Micheľ o Super lige: Bola to vojna. Ak by som pracoval v top klube, som proti účasti

22.04.2021

Futbalová pyramída v podobe Super ligy európskych veľkoklubov sa rozpadla. „Pochopili, že futbal nie je len o nich a pre nich," tvrdí v rozhovore bývalý medzinárodný rozhodca Ľuboš Micheľ.

Ľuboš Micheľ. Foto: paokfc.gr/Νέα/Δήλωση Λούμπος Μίχελ
Ľuboš Micheľ. Foto: paokfc.gr/Νέα/Δήλωση Λούμπος Μίχελ

Vo svetovom futbale zanechal značnú stopu ako arbiter, ale sedel tiež v štruktúrach UEFA či zahraničných klubov.

Európska Super liga? Tu je jeho pohľad na problém, ktorý nazval futbalovou „vojnou".

Projekt Super ligy sa začal potápať najmä po odchode anglických tímov. Predpokladali ste, že skôr-či neskôr bude odsúdený na neúspech?

Ťažko bolo na úvod predpokladať, ako to dopadne. V hre boli veľké peniaze a peniaze jednoducho prinášajú zázraky. Povedzme si rovno, futbal je okrem hry aj veľký biznis. Pravdepodobne aj dlhodobá pandémia covidu - keď sú kluby bez divákov a s obmedzeným počtom peňazí od sponzorov či reklám - majú znížené rozpočty. Každý z nich vykazuje obrovské straty. Preto top kluby hľadali možnosť, ako vyjsť zo situácie. Takáto myšlienka tlela pod povrchom x-rokov a stále sa dokázalo zabrániť, aby sa zrealizovala.

Zrejme hlavným argumentom zrušiť Super ligu - bola sila fanúšikov a taktiež nevôľa hráčov hrať v „obmedzenej" medzinárodne neuznávanej súťaži. Veď by im zabránila účasť na takých podujatiach ako sú MS či Euro.

Mal jeden z otcov projektu Florentino Pérez v niečom pravdu a dalo sa ho z časti pochopiť, keď iniciovali tento futbalový plán?

Neberiem veľkým klubom snahu doniesť do futbalu čoraz viac peňazí. Sám som bol členom výboru UEFA pre súťaže klubov a v tomto priestore sa o tom debatovalo. Napríklad prišli ponuky od čínskych investorov pre Ligu majstrov. Vliali by do nej raz toľko peňazí - pod podmienkou hrať niektoré zápasy v Ázii resp. v Číne. Aby tímy hrali trebárs o 12.00 pre výhodnosť tamojších televíznych prenosov. To sa odmietalo.

Skôr vidím, že tu existuje boj o tom, aký pohľad na futbal má UEFA či FIFA ako nadnárodné orgány - ktoré sa z neho snažia vytĺcť čo najviac peňazí. Ale tieto peniaze reinvestujú do takzvanej spoločnej kasy. Z nej sa ďalej podporujú národné zväzy či mužstvá. Aj tie, ktoré nehrajú Ligu majstrov.

A teraz tu mal byť úzky okruh partie vyvolených. Chcela z toho koláča priniesť do futbalu viac peňazí, ale len pre seba. Bol to tak-trochu egoistický projekt narúšajuci celosvetovú integritu futbalu, jeho formovania a jeho pravidiel. Z tohto pohľadu bola Super liga príliš arogantný a egoistický projekt.

Iniciátori Super ligy argumentovali aj tým, že LM je viac sledovaná až od štvrťfinále. Týmito vyjadreniami si okrem iného pohnevali fanúšikov ďalších klubov - napríklad na východe Európy či Balkáne.

V tomto ale neklamal. Keď som bol v spomínanom výbore UEFA,mali sme rôzne analýzy. Bolo tam jasne povedané, že zápas Juventus - Real priniesol 7-krát viac peňazí, než v prípade zápasu Juventusu s Mariborom. Z marketingového pohľadu či sledovanosti, je to pravda. Ľudia chcú vidieť Ronalda či Messiho. Chcú najväčšie hviezdy.

Na druhej strane, poviem, že veľké kluby sú si samé na vine. Oni totiž roztočili špirálu, ktorá je dnes nekonečná. Zoberte si, kedysi najlepší hráči sveta boli predávaní za 10- či 20 miliónov. Dnes za tieto peniaze nekúpite pre top klub mlaďučkého 18-ročného ľavého obrancu. Poviem otvorene, cena Neymara 200 miliónov nie je cena kvality hráča. Je to marketingový produkt. To bol aj príchod Ronalda do Juventusu. Okrem športovej stránky tam bola marketingová. Kluby dnes rozmýšľajú viac ekonomicky.

Veľké kluby sú vlastnené zaocenánskymi fondmi alebo miliardármi. To je prípad Liverpoolu či Manchestru United. Skrátka, americké vnímanie športu je čisto biznisové. A aj v prípade Super ligy ide o implementáciu amerického modelu.

A stále si myslím, že európsky futbal funguje inak. Na tradíciách. Model Ligy majstrov sa tu hrá 70-80 rokov a je to otvorená súťaž, do ktorej má každý právo vstúpiť. Zámorské súťaže NHL či NBA sú zasa viac-menej uzavretými ligami. Keď ich porovnáte, vidíte úplne iné modely a tak tu prišla snaha implementovať ho do takpovediac súkromnej skupiny najbohatších, kde si najväčší koláč rozdelí zopár vyvolených.

To už je niečo, čo je proti myšlienkam UEFA. Lebo okrem boja proti rasizmu je jej ďalšou z nosných agend solidarita: každý člen má rovnaké práva a má participovať aj na delení peňazí. To je podobný princíp, ako funguje Európska únia.

Ľuboš Micheľ v PAOK Solún. Foto:  Facebook / PAOK FC / ΠΑΕ ΠΑΟΚ
Ľuboš Micheľ v PAOK Solún. Foto: Facebook / PAOK FC / ΠΑΕ ΠΑΟΚ

Prekvapili vás vyjadrenia lídrov FIFA či UEFA? Mali vzhľadom na situáciu adekvátne reakcie?

Myslím si že áno. Nemali na výber. Teda, bol to problém najmä UEFA, hoci nebola tým faktorom, kto tento problém vytvoril. Musela ale chrániť záujmy a celú európsku futbalovú rodinu. Z klubov Super ligy to už bola vojna a UEFA stála úplne v kúte. Vtedy už niet miesto na diplomatické rozhovory.

Šéf Junventusu Andrea Agnelli bol tiež šéfom Európskej asociácie klubov - poradného orgánu klubov pre UEFA. A bol aj členom jej výkonného orgánu. Takže UEFA bola takýmto spôsobom zradená, lebo ľudia, ktorí mali v poradnom orgáne reprezentovať záujmy klubov, urobili niečo iné. Pán Agnelli na rokovaní hovoril to, že v tejto futbalovej rodine chcú zotrvať, ale za chrbtom UEFA sa robili úplne iné veci.

UEFA nezareagovala na problém diplomatickým slovníkom.

Práve toho som sa bál, či UEFA nájde dosť odvahy a sily bojovať s týmito klubmi. Som rád, že našla a že to takto dopadlo. Bol som príjemne prekvapený vystúpením pána Čeferina (šéfom UEFA, pozn.). Vidno, že ako bývalý právnik sa nebál pomenovať veci jasne. Tu už nebol čas na alibizmus a diplomaciu. UEFA sa musela striktne vyhraniť.

Sám ste boli v štruktúrach veľkého klubu na Ukrajine či Grécku. Keby dostal pozvánku do Superligy, ako by ste zareagovali?

Je to veľmi hypotetická otázka. V Super lige mali prioritne záujem o top kluby. Nie o tie z „druhej vlny" a najmä z bývalého východného bloku. Ale ak by som pracoval vo veľkom klube, určite by som bol proti. Chcel by som, aby si klub s tradíciami ako Manchester United či Liverpool zachoval historickú hodnotu a tie hodnoty, ktoré počas svojho vývoja rešpektoval. Ide o hodnoty fanúšikov či rozvoja celého futbalu, nie len svoje osobné.

Na druhej strane, to, že kluby išli do Super ligy, nebolo rozhodnutím manažmentov, ale majiteľov. Manažment sa snaží klub rozvíjať na základe hráčskych transferov či rozvojom akadémií. Toto boli rozhodnutia vlastníkov. Toto bolo čisto ekonomické rozhodnutie.

Plán Super ligy sa končí. Čo z tejto udalosti môže byť mementom pre UEFA či FIFA. Dá sa z tejto futbalovej vojny vytĺcť niečo pozitívne?

Asi to, že si treba sadnúť za jeden stôl a stále viac sa počúvať. Je to aj mementom v tom, že veľké kluby pochopili, že futbal nie je len o nich a pre nich. Častokrát som mal na zasadnutiach výboru UEFA pocit, že veľké kluby začali stále viac a viac vnímať futbal ako biznis. Možno teraz je tá chvíľa, aby si sadli a začali hľadať spôsob fungovania ekonomickej kontroly futbalu.

UEFA už má projekt financial fair-play o rovnovážnych rozpočtoch klubov. Ale istými spôsobmi sa to obchádza vďaka reklamným zmluvám, doplnením kapitálu majiteľov a podobne. Možno by sa mali prijať obmedzenia - napríklad stropy v prestupových čiastkach.

Možno klub, ktorý by chcel hrať v európskych pohároch, by mal mať isté limity - ako v americkej MLS - v ohraničenom rozpočte 100 miliónov eur. Aby tu nevznikali ekonomické problémy podobe rozdelených nožníc - stále viac bohaté kluby vs. stále väčšia chudoba.

Pretože môže sa stať, že pre obyčajné kluby už pomaly nebude šanca dostať sa do európskych súťaží.


Ľuboš Micheľ (52)

  • rodák zo Stropkova, je bývalý slovenský a medzinárodný futbalový rozhodca,
  • v roku 2007 ho vyhlásili za 3. najlepšieho rozhodcu sveta,
  • vrcholom rozhodcovskej kariéry bol finálový zápas Ligy majstrov 2007/2008 v Moskve,
  • rozhodcovskú kariéru ukončil 23. októbra 2008 kvôli problémom s achilovkami,
  • sedem rokov pôsobil v  ukrajinskom klube FC Šachtar Doneck ako šéf medzinárodného oddelenia,
  • v roku 2016 prijal pozíciu prezidenta gréckeho PAOK-u Solún (do roku 2018),
  • istý čas pôsobil aj ako poslanec Národnej rady SR.

Ďalšie futbalové rozhovory

Fajnoviny.sk/sport na FB